Slovo mindfulness sa v poslednej dobe objavuje čoraz viac, v odbornej aj laickej sfére. Občas spolu s rozpakmi a neistotou, čo to vlastne znamená a ako by mindfulness malo vyzerať v praxi. A otázkami: “prečo by som vôbec mal?” a “je mi to na niečo dobré?”.

Čo je teda mindfulness?

Mindfulness je stav aktívnej snahy byť otvorený a všímavý voči tomu, čo sa deje v prítomnom okamihu. Je to stav, v ktorom sa človek učí pozorovať svoje myšlienky a pocity bez hodnotenia toho, či sú dobré, alebo zlé. Učí sa byť ich aktívnym pozorovateľom, a zároveň nelpieť na minulosti alebo byť v napätom očakávaní budúcnosti. Všeobecne zahŕňa zvýšenú pozornosť voči senzorickým stimulom, ako napríklad telesným, či zvukovým javom, všímavosť voči dychu, a zároveň bytie v “tu a teraz”.

Všeobecne zahŕňa dva kľúčové prvky, a to schopnosť všímavosti, a zároveň prijímanie vecí a javov takých, aké sú.

Historické korene

Prax všímavosti má svoje korene vo východných tradíciach Buddhizmu a Hinduizmu. Buddhizmus zahŕňa túto prax ako jeden z hlavných pilierov na ceste k osvieteniu, aj napriek spojitosti s duchovnou praxou však nemusí byť mindfulness vyslovene spájané s konkrétnym náboženstvom.

Je vhodné ako pre človeka, ktorý chce prehĺbiť svoju spirituálnu prax, tak aj pre jedinca, ktorý tieto aspekty nevyhľadáva, a jednoducho túži zlepšiť kvalitu svojho každodenného života a naučiť sa lepšie pracovať so svojou mysľou.

Do západnej kultúry sa mindfulness dostalo vďaka Jon Kabat-Zinnovi, ktorý ho študoval pod vedením viacerých buddhistických učiteľov. Kabat-Zinn neskôr vytvoril program Mindfulness-Based Stress Reduction, ktorý bol zameraný na liečbu chronických bolestí. Zistil, že pacienti s chronickými bolesťami sa často snažili vyhnúť sa bolesti, čo ale spôsobovalo ešte intenzívnejšiu bolesť a úzkosť. Prax mindfulness preukázala oveľa prínosnejšie výsledky.

S postupom času sa mindfulness stalo súčasťou mnohých terapeutických prístupov, napríklad kognitívno-behaviorálnej terapie.

 

Benefity

Mindfulness môže byť súčasťou meditačnej a spirituálnej praxe, ale taktiež môže byť nápomocné v terapii a zvládaní problémov ako stres a úzkosť, v redukcii negatívnych myšlienkových vzorcov, či depresívnych nálad. Ako už bolo spomenuté, pomáha tiež lepšie zvládať bolesť. A v neposlednej rade rozhodne dokáže priniesť úžitok aj zdravým jedincom, ktorí sa zaujímajú o sebarozvoj, zvládanie bežných problémov v práci či vo vzťahoch, alebo redukciu zlozvykov. Alebo jednoducho hľadajú spomalenie a hlbší kontakt so sebou samým v každodennom živote.

Ako praktizovať mindfulness?

Na kultiváciu všímavosti je potrebné učiť sa pozorovať svoje myšlienky a emócie, prípadne telesné pocity, a skúmať, odkiaľ a prečo prichádzajú. Čo sa prijímania týka, vyhnúť sa hodnoteniu alebo potlačeniu negatívnych pocitov, myšlienok alebo emócií. Emócie sú prirodzené nám všetkým, či už pozitívne, alebo negatívne. Práve kontakt s tými negatívnymi pomáha človeku pochopiť samého seba, toho prečo vznikajú, a posúvať sa tak ďalej.

Tréning mindfulness je v princípe podobný, ako tréning svalov. Nikto nepríde do posilňovne raz a odíde fit a vyrysovaný. Ide preto najmä o postupné zaraďovanie drobných časových úsekov a cvičení v priebehu dňa, v ktorých sa človek postupne oboznámi s praxou. Časom sa tento tréning stane automatickým a oveľa jednoduchším ako na začiatku, stane sa prirodzenou súčasťou života.

Jednoduché cvičenia môžu byť napríklad:

• sústredenie sa na svoj dych hneď po zobudení, alebo v stresujúcich okamihoch

• krátka meditácia v priebehu pracovnej prestávky

• jedenie bez rozptylovania sa telefónom, či knihou, s dôrazom na všímavosť voči chutiam a vôni jedla

• priebežná všímavosť voči vlastným pocitom, emóciam a myšlienkam

Mindfulness je možné trénovať počas celého dňa a rozhodne nie je viazané iba na sed v meditácii. Byť si vedomý procesov, ktoré sa dejú, je možné aj pri úplne obyčajných činnostiach, ako napríklad práca v záhrade, cesta do práce/školy, upratovanie, a podobne.

Cieľom je byť čo najviac všímavý voči tomu, čo sa v prítomnom okamihu deje, ako vonku okolo nás, tak aj v našom vnútri.

Časom človek zistí, že veci, ktoré ho dokázali rozhodiť na celý deň, už nemajú takú váhu a dopad. Že dokáže oveľa jednoduchšie zvládať úzkosť, či redukovať stres, dni už nebežia na “autopilote”.

A v neposlednej rade, že kontakt so sebou samým naberá úplne inú kvalitu.