Pojem “transpersonálna psychológia” sa, ak vôbec, začína ešte len pomaly dostávať do povedomia spoločnosti. Je to smer, ktorému sa venujem osobne i terapeuticky, a ktorý si ma hlboko získal.

Transpersonálna psychológia je oblasť, alebo smer psychológie, ktorý sa zaoberá spirituálnymi aspektami ľudského života. A tiež zážitkami, alebo skúsenosťami, ktoré svojou kvalitou presahujú naše bežné vnímanie seba a reality okolo nás. Navádza k tomu už názov samotný - trans (presahujúci), personal (osobné). Nie je to teda, ako občas dostanem otázku, psychológia orientovaná na transsexuálnych ľudí.

 

História

Pojem “transpersonálny” bol prvýkrát spomenutý v časoch roku 1960, psychológmi ako Abraham Maslow, či Viktor Frankl. Aj napriek tomu, že tento smer a tiež Asociácia pre Transpersonálnu Psychológiu oficiálne vznikli okolo roku 1971, jej počiatky siahajú o niečo hlbšie do minulosti, k práci Williama Jamesa a C.G. Junga, ktorí sa zaoberali spirituálnymi aspektami ľudskej skúsenosti.

Ak by sme sa ponorili ešte o niečo hlbšie do minulosti, našli by sme množstvo informácií a dôkazov o tom, že dôraz na spiritualitu a duchovnú múdrosť sa vyskytoval naprieč (snáď) každou kultúrou. Už staroveké šamanské kultúry vedeli, akú silu v sebe transcendentálne zážitky nesú, nie len z hľadiska rozvoja, ale najmä liečenia.

Spiritualita sprevádzala človeka po tisícročia, bola prirodzenou súčasťou života. Aj napriek tomu sme sa však za posledných niekoľko desaťročí ako spoločnosť ocitli na mieste, kde táto forma spojenia začala výrazne kolísať, dokonca býva bagatelizovaná. Aká škoda, však?

Našťastie je v poslednej dobe publikované množstvo štúdií, ktoré poukazujú na to, že práve spirituálne skúsenosti a ich integrácia do života, majú výrazný vplyv na liečbu psychických ochorení, blahobyt človeka, a tiež rozvoj jeho potenciálu.

 

Definícia

Transpersonálna psychológia nie je žiadnym spôsobom náboženstvo, ani ezoterická woo-woo disciplína. V tomto smere ide hlavne o holistický pohľad na človeka, ako na bio-psycho-sociálno-spirituálnu jednotku. Je založená na teóriach, ktoré skúmajú širokú škálu ľudských zážitkov, ktoré sú istým spôsobom “nezvyčajné”, presahujúce.

Aj napriek tomu, že pravdepodobne neexistuje presná a jednotná definícia tohto psychologického smeru, Lajoie a Shapiro navrhli niekoľko kľúčových bodov, v ktorých sa definície stretávajú - spiritualita, ľudský potenciál, transcendencia a zmenené stavy vedomia.

“Transpersonálny psychológovia usilujú o integráciu starovekej duchovnej múdrosti s modernou západnou psychológiou a prepojiť tak spirituálne princípy s vedecky zakotveným, súčasným jazykom. Transpersonálna psychológia berie do úvahy celé spektrum psychospirituálneho vývinu jedinca - od našich najhlbších zranení a potrieb, cez existenciálne otázky, až po transcendentálnu schopnosť nášho vedomia.” -Mariana Caplan

Oblasti výskumu a záujmu

TP má neuveriteľne široký záber, niektoré z oblastí sú napríklad:

• sound healing

• meditácia a mindfulness

• vrcholové zážitky

• prechodové rituály

• psychedelické látky

• zážitky blízke smrti

• holotropné dýchanie

   

Ako teda pracuje transpersonálny psychoterapeut?

Nie, neobkladá klienta kryštálmi, popri tom ako oblečený v rúchu bubnuje do šamanského bubnu. Aj keď určite sa nájdu aj takí :) Dovolím si predpokladať, že poznatky z transpersonálnej psychológie využíva každý terapeut svojim osobitým spôsobom a pracuje s metódami, ktoré sú mu blízke. Niektorými z nich môžu byť napríklad technika holotropného dýchania, rodinné konštelácie, regresná terapia, ale aj práca so snami, symbolmi, či sandplay alebo sound healing.

TP terapeut rozhodne nie je vyškolený na to, aby nútil klientovi svoje presvedčenia o tom, ako by spiritualita mala vyzerať. Transcendentálna oblasť psyché je tak komplexná a širokosiahla, že to v podstate ani nie je možné.

Naopak vytvára bezpečné prostredie pre klientovo skúmanie seba samého a formovanie vlastného pohľadu na svet, život a jeho aspekty za hranicami bežného každodenného bytia, a tom ako sa vzťahujú k jeho aktuálnemu prežívaniu. Môže (a nemusí) brať do úvahy klientovu osobitnú spirituálnu prax alebo skúsenosť a zahrnúť ju do terapeutického procesu, ktorý stále využíva množstvo prístupov “tradičnejších” psychologických smerov.

No a v neposlednom rade.. nevysmeje klienta, ktorý sa mu zdôverí, že mal mimotelový zážitok.